V sobotu 2. januára oslávi významná osobnosť českej politiky Doc. JUDr. Petr Pithart 80 rokov.
Petr Pithart sa narodil 2. januára 1941 v Kladne. Jeho otec Vilém
Pithart bol v roku 1954 vymenovaný za československého veľvyslanca v
Juhoslávii. Petr Pithart už v tom čase navštevoval gymnázium a keďže
musel ostať v Československu, žil na internáte Ministerstva zahraničných
vecí. Už ako 16-ročný začal študovať právo na Právnickej fakulte
Univerzity Karlovej (UK) v Prahe.
Od mladosti sa zaujímal o poéziu a literatúru. „V triede, v ročníku,
sme boli takíto traja. Vešali sme texty na nástenky, boli básnické
súťaže, a to bol celý môj svet. O nič iné som sa nezaujímal," spomínal Petr Pithart na roky svojich štúdií v projekte Paměť národa.
Práve záujem o literatúru a poéziu ho však priviedol k politike a
dejinám. V roku 1960 vstúpil Petr Pithart do Komunistickej strany
Československa. Od roku 1962 pôsobil na Právnickej fakulte UK ako
odborný asistent. V roku 1967 mu Zdeněk Jičínský ponúkol miesto v tíme
Zdeňka Mlynářa, ktorý mal reformovať politický systém.
Petr Pithart vycestoval v lete roku 1968 do Izraela, aby oživil
diplomatické vzťahy s touto krajinou. Tu ho zastihla správa o sovietskej
okupácii. Na jeseň 1968 sa zúčastnil spolu so študentmi okupačného
štrajku a na protest vystúpil z KSČ. V roku 1969 sa s rodinou
presťahoval do britského Oxfordu, kde získal štipendium, no pred
zatvorením československých hraníc v roku 1969 sa vrátil nazad do
vlasti.
V roku 1971 ho z univerzity vyhodili. Začal pracoval v južných Čechách v
maringotke ako zamestnanec Vodných zdrojov. Tu napísal svoj prvý
rozsiahly text Obrana politiky, ktorý potom koloval ako samizdat. V
rokoch 1973-1977 bol v Prahe podnikovým právnikom, no potom, ako
podpísal Chartu 77, prišiel o miesto a opäť sa musel vrátiť k
robotníckym profesiám. Spolu s Milanom Otáhalom a Petrom Příhodom
napísal pod pseudonymom PODIVEN knihu Češi v dějinách nové doby.
Niektoré svoje samizdatové diela podpisoval pseudonymom J. Sládeček.
V Novembri '89 sa angažoval v Občianskom fóre. V januári 1990 sa stal
jedným z kooptovaných poslancov vo Federálnom zhromaždení. Už od 6.
februára 1990 bol predsedom českej vlády. Vo funkcii českého premiéra
ostal aj po prvých slobodných voľbách v júni 1990. Absolvoval sériu
rokovaní o tzv. štátoprávnom usporiadaní Česko-Slovenska. Po rozpade
Občianskeho fóra v roku 1991 vstúpil do Občianskeho hnutia, ktoré však v
nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 1992 nezískalo zastúpenie v
parlamente. Pithart sa na istý čas stiahol z politiky.
V rokoch 1996-2012 bol predsedom (1996-1998 a 2000-2004) resp.
podpredsedom Senátu Parlamentu Českej republiky ako nominant Křesťanskej
a demokratickej únie a Československej strany lidovej. V roku 2003
neúspešne kandidoval na funkciu prezidenta Českej republiky. Od roku
1990 tiež pôsobil ako docent Právnickej fakulty Univerzity Karlovej.
Prezident Andrej Kiska udelil 1. januára 2018 Petrovi Pithartovi Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. „Slováci sa v celom rade vecí dostali pred nás. Tých 25 rokov využili k posilneniu sebavedomia," povedal čerstvo ocenený expremiér Petr Pithart.